Posteditácia strojového prekladu: prepojenie technológií, ľudského faktora a praxe agentúry ZELENKA

Agentúra ZELENKA v spolupráci s AI

28. 11. 2025

V posledných rokoch sa prekladateľský priemysel dramaticky zmenil. Vďaka prudkému rozvoju umelej inteligencie, neurónových sietí a nástrojov na strojový preklad (MT – Machine Translation) sa preklad stal dostupnejším, rýchlejším a efektívnejším. Napriek tomu však ostáva zásadná otázka: dokáže strojový preklad nahradiť ľudského prekladateľa? Odpoveď znie – zatiaľ nie, ale môže mu v jeho práci významne pomôcť. Kľúčovú rolu v tomto prepojení zohráva práve posteditácia (angl. post-editing), teda úprava strojovo preloženého textu človekom.

Posteditácia je proces, ktorý zaisťuje, že výsledok strojového prekladu spĺňa jazykové, štylistické a sémantické štandardy potrebné na konkrétny účel. Ide o most medzi efektivitou strojového prekladu a kvalitou ľudskej práce. Tento článok sa nezameriava len na definíciu pojmu „posteditácia“, priblíženie jej typov, osvedčených postupov a výziev, ale aj na to, ako sa táto disciplína vyvíja v kontexte modernej lokalizačnej praxe v spoločnosti ZELENKA Czech Republic s.r.o.

Typy posteditácie

Rozlišujeme dva hlavné typy posteditácie:

Základná posteditácia (light post-editing)

Cieľom základnej posteditácie je dosiahnuť funkčne správny a zrozumiteľný text, ktorý je postačujúci na základné porozumenie. Gramatika, štýl ani terminológia nemusia byť dokonalé, ale je dôležité, aby bol význam jasný a pochopiteľný. Tento typ sa často používa pri textoch, ktoré nie sú určené na publikáciu – napríklad pri internej komunikácii alebo informatívnych prekladoch.

Charakteristika:

• Opravujú sa len zásadné chyby.
• Štýl a uhladenosť textu nie sú prioritou.
• Preklad nemusí byť úplne idiomatický.

Úplná posteditácia (full post-editing)

Cieľom úplnej posteditácie je vytvoriť text, ktorý sa kvalitatívne vyrovná ľudskému prekladu. Posteditor musí opraviť nielen chyby v obsahu, ale aj štýl, tón, terminológiu a konzistenciu. Takýto text sa môže publikovať a použiť napríklad v oblasti práva alebo technickej dokumentácie.

Charakteristika:

• Dôraz na presnosť, prirodzenosť a štýl.
• Overenie terminológie a faktickej správnosti.
• Text zodpovedá štandardom cieľového jazyka a odboru.

Proces posteditácie krok za krokom

1. Analýza vstupu
   Posteditor najprv vyhodnotí kvalitu výstupu strojového prekladu. Ak je preklad veľmi nekvalitný, môže byť výhodnejšie preložiť text bez využitia prekladača. Analýza zahŕňa aj posúdenie, aký prekladač bol použitý.
2. Stanovenie cieľa a požiadaviek
   Kľúčové je poznať účel použitia prekladu. Či je určený na interné účely, publikáciu, lokalizáciu webu alebo ako právny dokument. Od toho sa odvíja typ posteditácie, štýl aj terminologická presnosť.
3. Úprava textu
   V tejto fáze posteditor vykonáva vlastné zásahy: opravuje gramatiku, slovosled, preklady idiómov, chybné predložky, terminologické nepresnosti a prispôsobuje štýl cieľového jazyka účelu použitia.
4. Kontrola konzistencie a terminológie
   Posteditor používa terminologické databázy, prekladové pamäte a kontrolné nástroje (napr. QA checkery v CAT nástrojoch), aby zaistil jednotnosť terminológie v celom texte.
5. Konečná revízia a kontrola kvality
   Finálne preskúmanie zahŕňa nielen jazykovú revíziu, ale aj kontrolu formátovania, správneho použitia značiek a súladu s pokynmi zákazníka.

Kvalita a meranie efektivity

Kvalita posteditácie sa často hodnotí pomocou metrík, ako sú BLEU, TER alebo HTER, ktoré porovnávajú strojový výstup s referenčným prekladom. V praxi sa však stále viac uplatňuje ľudské hodnotenie – tzv. LQA (Linguistic Quality Assurance), ktoré zohľadňuje prirodzenosť, konzistenciu a adekvátnosť prekladu v kontexte.

Z hľadiska produktivity býva posteditácia približne o 30 – 50 % rýchlejšia než klasický preklad. Pri práci s dobre trénovaným MT systémom môže skúsený posteditor dosiahnuť až dvojnásobnú produktivitu.

Zručnosť posteditora

Posteditácia si vyžaduje iné zručnosti ako tradičný preklad. Posteditor musí:

• rozpoznať chybu a efektívne ju opraviť,
• byť schopný rýchlo posúdiť kvalitu MT výstupu,
• mať silné jazykové a štylistické zručnosti,
• chápať kontext a účel textu.

Navyše musí mať technickú gramotnosť – orientovať sa v CAT a QA nástrojoch a terminologických databázach.

Výzvy a etické otázky

S rastúcim využívaním strojového prekladu sa objavujú nové výzvy:

• Nerovnomerná kvalita výstupu – nie všetky jazyky a odbory majú rovnako vytrénované modely.
• Strata štýlu a nuansy – MT často nedokáže preniesť jemné kultúrne a štylistické rozdiely.
• Otázky autorských práv a dôvernosti – texty vložené do verejných prekladačov sa môžu uložiť a použiť na ďalší tréning modelov.
• Postavenie prekladateľov – rastie obava, že rola prekladateľa sa obmedzí na „opravovanie chýb po stroji“. Na druhej strane vzniká nová profesia – špecialista na posteditáciu, ktorá kombinuje jazykové a technologické zručnosti.

Etickou otázkou zostáva aj transparentnosť: zákazník by mal byť vždy informovaný, či bol preklad vytvorený strojovo a do akej miery bol editovaný človekom.

Posteditácia dnes predstavuje nezastupiteľný prvok prekladateľskej praxe. Umožňuje efektívne využiť silu strojového prekladu a zároveň zachovať kvalitu a ľudský rozmer jazykovej komunikácie. Aj keď technológie postupujú míľovými krokmi, ľudský zásah ostáva nevyhnutný – predovšetkým tam, kde sa rozhoduje o presnom význame, tóne a kultúrnom kontexte.

Posteditácia nie je krokom späť, ale naopak krokom vpred – smerom k inteligentnejšej forme prekladu. Učí nás, že jazyk nie je len mechanická premena slov, ale živý nástroj myslenia, kultúry a empatie, ktorý si zaslúži ľudskú starostlivosť aj v dobe umelej inteligencie.